Slovensko od poslednej dekády minulého storočia až po dnešok prešlo radikálnymi zmenami. Odhliadnuc od politických nastáva  tu starnutie obyvateľstva, technologické zmeny na trhu práce menia aj štruktúru rodiny, dochádza ku globalizácii,  ktorá tu predtým nebola, a tak by sme mohli pokračovať, no to všetko vyvíja tlak na zmeny welfare systémov, čiže na udržateľnosť systému sociálnej starostlivosti, na daňový systém a systém sociálneho zabezpečenia. Samotné starnutie obyvateľstva by  nerobilo problém, keby prognózy nepredpokladali to, že sa o chvíľu staneme  vari „najstaršou“ krajinou v strednej Európe (čo sa týka priemerného veku obyvateľstva) a znepokojuje nás aj to, že nebezpečne ubúda produktívnych ľudí v pomere k neproduktívnym. Hoci sa zmiernil dlhodobý pokles pôrodnosti a prirodzený populačný prírastok už nie je taký alarmujúci, ako na začiatku tisícročia, nemôže nás tešiť ani to, že najpočetnejšou skupinou boli v SR  v roku 2006 obyvatelia v produktívnom veku  (71,6 % celkovej populácie), lebo pomaly už aj tí sa dostávajú do dôchodkového veku.

 

Ďalším neželaným fenoménom je odchádzanie ľudí v produktívnom veku za prácou do zahraničia, kde odvádzajú aj dane, lebo nedokážeme pre nich doma vytvoriť dostatok pracovných príležitostí a ostávajú tu zväčša iba tí, ktorí produktívny vek už majú za sebou, ľudia hoci v produktívnom veku, ale s podlomeným zdravím a segment, ktorý podobne by mohol byť pracovne aktívny, ale systém mu umožňuje žiť z využívania rôznych sociálnych benefitov bez vrátenia hodnôt adekvátnou pracovnou aktivitou. Dá sa teda povedať, že sa nám stráca v kontinuite jedna generácia, ktorá by mala vytvárať z princípu sociálnej solidarity prostriedky na zlepšenie životných podmienok tým, ktorí to pred rokmi robili pre predchádzajúce pokolenie.

 

Ak sa v prípade zdravotne postihnutého segmentu obyvateľov, ktorí potrebujú pomoc inej osoby, pozrieme na ich stav, nemôžeme povedať, že by systém pomoci od štátu či samosprávy nebol pre nich podporný. Je rad opatrení, ktoré pomáhajú zlepšovať stav opatrovaného a aj opatrovateľa. Otázkou skôr je, či existujúce opatrenia sú dostatočné  na to, aby mohli žiť dôstojný život, či sú tak akurát na záchranu stavu. Ak sledujeme napríklad masívny odchod najmä žien do Rakúska, Nemecka či iných ďalších štátov práve za opatrovateľskými pracovnými možnosťami, naskytá sa otázka, prečo za tých vyše 20 rokov sme neboli schopní vytvoriť na Slovensku taký systém, aby najmä opatrovatelia mohli zo svojich príjmov pamätať napríklad aj na dôstojný dôchodok. Nehovoriac o tom, že ich odchodom do zahraničia sa vyprázdňuje lokálny trh, s čím súvisí aj odliv daňových odvodov. Keby sme u nás nahradili príspevky na opatrovanie napríklad možnosťou návratu na trh práce do oblasti sociálnych služieb, mohlo by sa to odraziť nielen na výške HDP, ale aj na kompaktnosti mnohých rodín. Bolo by to v súlade aj s novým trendom deinštitualizácie a prinieslo by to kvalitu života nielen opatrovaným ale aj tým, ktorí opateru zabezpečujú. Veď, kto by nechcel byť opatrovaný vlastnými príbuznými.

Túto stránku ste si otvorili zrejme preto, lebo ste sa ocitli v životnej situácii, keď vy alebo vaši blížni (ste) sa dostali do stavu.prečítajte si viac
Ďalšou možnosťou, ako pomôcť zo strany štátu či samospráv vekovo starším, či občanom s podlomeným zdravím, sú úľavy na daniach, ktoré vám môžu ušetriť finančné prostriedky.prečítajte si viac
V oblasti zabezpečovania a poskytovania sociálnych služieb, štát preniesol svoje originálne aj prenesené kompetencie na obce a zároveň originálne kompetencie na samosprávne kraje.prečítajte si viac
Povinnosť uzatvoriť zdravotné poistenie v niektorej zo súkromných poisťovní vyplýva občanom SR zo zákona, v opačnom prípade im hrozí pokuta.prečítajte si viac